SILVIA BYSTRIČANOVÁ - Stačí, že sa máme radi

Hodnotenie podľa knižného semafora: ORANŽOVÁ 🟠
NÁSILIE - bez explicitných detailov - fyzické tresty dieťa
PIKANTNÝ OBSAH: žiadne explicitne vyjadrené scény, len slová ako sexuálny a sex.
EMOČNÁ ZÁŤAŽ: strata blízkeho
Kniha je na hranici cleanbooks literatúry, na rozpätí zelenej a oranžovej farby.
• Po prečítaní tohto príbehu som pochopila, prečo je táto autorka tak veľmi obľúbená. Pre mňa to bola prvá skúsenosť a musím napísať, že veľmi pozitívna. Knihu som prečítala na jeden dych. Bolo mi až ľúto, že som ju už dočítala. Autorka píše veľmi pútavo a to aj napriek tomu, že tam nenájdeme žiadne dramatické zvraty, ale pomaly plynúci sa príbeh, ktorý sa vám dostáva pod kožu. Je to jej štýlom, kedy využíva naozaj bohatú spleť zamyslení a myšlienok, ktoré vás nútia na chvíľu sa zastaviť a premýšľať nad spojitosťou vo vlastnom živote. Takto sa príbeh aj na míle vzdialený od vášho spôsobu života stáva vám bližším a osobnejším.
• V tomto príbehu si autorka vybrala naozaj zaujímavý námet, a to súrodenecký vzťah troch ľudí, ktorí sa aj v dospelosti navzájom ovplyvňujú, obohacujú a hľadajú. Stretávame tu rôzne situácie, na základe ktorých vidíme úvahy o živote, a to úplne prirodzená starostlivosť o najbližších, nachádzanie zmyslu v maličkých veciach, či milovanie sa navzájom. Mnoho myšlienok som si vyznačila a nebolo toho málo.
• Veľmi oceňujem aj autorkin humor, ktorý do príbehu zakomponovala. Bol naozaj priamo-úmerný postávam, nepôsobil nasilu a nebol ani gýčový. Boli tam skvelé momenty, na ktorých sa ešte aj teraz pousmejem. Autorka vytvorila v tomto príbehu taktiež veľmi prirodzené prostredie, kedy máte pocit, ako by ste s hlavnými protagonistami boli v jednej miestnosti.
• Som veľmi spokojná, že som siahla po tejto slovenskej autorke a zaradzujem si ju medzi obľúbené príbehy. Ukázala mi, že aj z obyčajného príbehu sa dá vytvoriť niečo také hlboké, láskavé a pre mňa určite nezabudnuteľné. Naozaj príbeh na pohladenie duše.