TRYGVE GULBRANSSEN - Večne spievajú lesy

• Mám veľmi rada takéto príbehy. Pomaly plynúce a zároveň dychberúce. Do čítania sa som púšťala s veľkými očakávaniami, pretože som na príbeh dostala niekoľko pozitívnych ohlasov. A sú pravdivé. Anotáciu opakovať nebudem, ale uvediem, čo ma na príbehu očarilo najviac.
• Veľmi sa mi páčilo ako autor zobrazoval postavy. Každá mala svoj priestor vystavaný tak, aby si ju čitateľ vedel veľmi dobre predstaviť a zaradiť do deja. Nebolo ich málo, pretože dej plynul rýchlejšie, ale vďaka takémuto prevedeniu mi ich počet vôbec neprekážal, pretože som sa v deji nestrácala. Ich osudy boli neľahké, zasadené do nórskeho vidieka, ktorý na mňa pôsobil veľmi reálne. Drsný obraz prostredia, ktorý mi autor predložil nepôsobil na mňa negatívne, ale naopak, zanechal vo mne takú zvláštnu emóciu, ktorú človek len precíti, nevie ju ani opísať. Vďaka tomu príbeh nepotrebuje ani nijakú extra dynamiku, aj keď sa sem-tam objavil nejaký ten zvrat. Človek si skôr vychutná to prostredie, pomaly plynúci dej, zaujímavé zvyky a tradície, psychológiu postáv a ich vyzretie...
• Čo som si veľmi užila, tak to boli vnútorné konflikty postáv, na základe čoho mi autor ukázal, ako vie dobre narábať so psychológiou svojich hrdinov. Bolo zaujímavé pozerať na to, ako rodové putá a česť boli postavené nad pohodlie či spokojnosť ľudí.
• Za mňa je toto výnimočné dielo, ktoré by som odporučila prečítať si ľuďom v hektických časoch. Istým spôsobom nás spomalí a prinúti hlbšie zamyslieť sa nad svojim životom. Napriek okolnostiam, kedy som si nemohla túto knihu vychutnávať v tom najlepšom zmysle, zanechala vo mne veľmi silný a pozitívny dojem. Za mňa je toto nadčasové dielo, kedy si pokračovanie určite nenechám ujsť.